1. ročník VŠ - časť prvá

5. července 2015 v 15:20 | Leanne |  Vyňatky z Leanninej mysle
1. ročník VŠ za mnou. Nebola to prechádzka ružovou záhradou, ale... Hergot, ja to dokázala!

Už leto pred nástupom na VŠ som si zháňala privát, lebo som vedela, že na internát nepôjdem, ani keby mi za to zaplatili. Volala som na množstvo inzerátov. Žiaľ, tie, ktoré boli lacné, boli všetko spoločné izby, a tí ľudia nejako nevedeli pochopiť, prečo chcem izbu len pre seba. Našla som inzerát a podľa hlasu tety v telefóne som ju odhadla na nejakú dôchodkyňu. Dohodli sme si prehliadku a išli sme to obzrieť. Ten privát bol dosť od ruky. Autobus tam chodí raz za hodinu a keď pôjdem iným spojom, musím šľapať do kopca dobrých 15 minút. Nehovoriac o tom, že pani bola naozaj dôchodkyňa, takže bolo treba poriešiť internet. Po obzretí sme sa dohodli, že sa ozvem. Hľadať som neprestala. Boli sme obzrieť ďalšie dva alebo tri priváty. Aj tie boli podobne od ruky. Našli sme ale pána, ktorý mal pekný, zrekonštruovaný byt a súhlasil aj s tým, že budem v izbe sama. Vyzeralo to veľmi nádejne. Priznám sa, že som dala prednosť svojej pohodlnosti a celkom sa mi to vypomstilo. Ostávalo už len jediné - zavolať tej pani, že mám inú ponuku. Od radosti neskákala, ale čo už. Večer, to bola nedeľa, som sa pobalila a ocko ma odviezol aj s mojimi krámami do Prešova na moju novú, prechodnú adresu. Celkom pekne som sa zabývala, začala som si pomaly zvykať. Spojazdnili sme internet, aj sa nám ho podarilo pokaziťSmějící se.

Z pekného privátu som sa tešila necelých 12 hodín. Ráno som vstala dosť skoro, lebo som už išla do školy. Bol to dajaký úvod do VŠ štúdia, ktorý začínal o ôsmej. Robila som si raňajky, keď po mne vstal aj majiteľ. To, čo mi povedal, mi vyrazilo dych. On si to vraj rozmyslel. Že jemu sa nechce ma prihlasovať na spoločenstvo majiteľov bytov, že jemu sa nechce to prenajímať jednej osobe, lebo mu to nepokryje náklady, aby som sa do soboty vysťahovala. Bola som zdvorilá, ale vo vnútri to vrelo. Vlastne nechápem, prečo som mu nepovedala niečo na rozum. Ráno som nič nevybavila. Tak som sadla na spoj číslo 38 a išla do školy. Na tom úvode som sedela ako kôpka nešťastia s vedomím, že ak niečo nenájdem, bude toto môj prvý a zároveň aj posledný deň v Prešove. Alebo môžem "bývať" rovno pred školou, bude zo mňa bezdomovec. Po ceste naspäť som volala s mamkou. Tá bola pekne nasratá. Na priváte som hneď začala hľadať ďalšie ponuky a prípadne sa hneď dohodnúť aj na nejaké obhliadky, mala som čas do stredy, vtedy sa už začínala normálne výučba. Bola som sa pozrieť na privát na Kalvárii, bola som aj v časti Šalgovík, bola som sa dokonca pozrieť aj na jednu ponuku v Sekčove. Tá bola veľmi zaujímavá, pretože tam mali bývať dvaja gayovia. Mne osobne homosexuáli vôbec nevadia, práve naopak. V referende o rodine som hlasovala dvakrát nie. Jediné áno som dala na tú sexuálnu výchovu. Ale priznám sa, že ma to celkom zaujímalo. Chcela som si overiť také tie klišé vyjadrenia o ružovej farbe, zženštilom správaní a špecifickom spôsobe reči. Chalan, s ktorým som komunikovala, bol ešte v práci, tak som sa do jeho príchodu vyhrievala na slniečku. Po príchode som bola milo prekvapená. Vôbec nevyzeral ako gay. Bol zhruba rovnako vysoký ako ja, oblečený v sivom. Jeho jedinými prehreškami, ak to tak môžem nazvať, boli slušnosť a galantnosť. Otvoril mi vchodové dvere, dvere na výťahu a ešte aj na byte. Takto galantne sa ku mne nesprával žiadny heterosexuál. Na to, aby vám "normálny" chlap otvoril dvere, zrejme musíte byť supermodelka. Byt vyzeral celkom fajn, len nastal problém, čo sa týka ceny. Tá bola vyššia ako 100 + každodenné cestovanie. Takže tento privát padol. Ostávalo jediné možné riešenie - zavolať tej tete, že som "zázračne" zmenila názor.

Verte či nie, nechcela som v nej vzbudiť výčitky svedomia, či vinu len aby som dosiahla svoje, to nie je môj štýl. Preto som dlho rozmýšľala nad správnymi slovami. Mala som z pekla šťastie. Teta ma zobrala naspäť. V sobotu mala sestra promócie, takže sme ešte predtým chceli presťahovať moje krámy k tete. Majiteľ, chvalabohu, nebol doma, takže som sa v pokoji mohla pobaliť a zabuchnúť za sebou dvere.

Na ďalší týždeň sa už učilo vo veľkom. Dozvedela som sa, že okrem mňa majú kombináciu Biológia a anglický jazyk a literatúra ešte 4 dievčatá. Z toho sme vlastne jednu ani nikdy nevideliSmějící se a ďalšia chce odísť. A tretia chce na magisterský ísť do Bratislavy.

Predmety z angličtiny boli celkom fajn. Profesori rozprávali veľmi zrozumiteľne, aj celkom zaujímavé to bolo. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopila pointu predmetu Fonetika a fonológiaSmějící se, ale do skúšky som to stihla, našťastie. Aj skúšku som dala. Síce som chcela ísť na predtermín, ale nakoniec som to prehodnotila a išla v januári.
Jazykové kompetencie boli dosť užitočný predmet. Konečne som začala chápať tých 12 anglických časovSmějící se. Mali sme robiť aj prezentácie, a samozrejme, že ja vždy obšahnem takú trápnu a nudnú témuSmějící se. Ale na to som si už zvykla. Horšie bolo zistenie, že okrem mňa a jednej spolužiačky tiež s kombináciou AjBiB, mali ostatní absolútne príšernú výslovnosť. To sa naozaj nedalo počúvať. S angličtinou to teda nemalo veľa spoločného. Nehovoriac o tom, že do riešenia cvičení sme zapájali zväčša my dve s AjBiB. Ja som dokonca bola zahriaknutá, že mám dať priestor aj iným. A ako to dopadloSmějící se? Po chvíľke trápneho ticha to zasa ostalo len na mne a mojej spolužiačkeSmějící se.
Úvod do literatúry a lingvistiky bol taký dajaký. Čo sa týka lingvistickej časti, tá bola v pohode. Dozvedela som sa niečo o vývoji angličtiny, o tom, že nechýbalo veľa a žiadna angličtina by nebola. A mali sme napr. aj rozdiely medzi britskou, americkou, kanadskou a austrálskou angličtinou. To bolo celkom zaujímavé. Horšia bola časť s literatúrou. To bola taká tá klasická "pitva". Aspoň, že tie diela neboli dlhé. Poväčšine sa jednalo o básne alebo poviedky. Skúška z toho bola dosť vtipná. Profáci videli, že si radíme a mali to v paži. Nečudo, že samé dobré známkySmějící se.

Predmety z biológie boli tiež v pohode. Aj keď taká Anatómia a morfológia rastlín bola des. Nejde ani tak o samotný predmet, ale o profesorku, ktorá si myslela, že je to náš jediný predmet. Za týždeň sme mali mať zbierku listov a na ďalší plody. Plody nebolo ťažké zohnať, veď stačilo ísť do Kauflandu na nákupŠlápnul vedle. Ale listy boli horšie. V tej dobe sa toho toľko nakopilo, že som bola pripravená na to, že si ten predmet proste prenesiem. Nebola to prerekvizita (predmet, ktorý musíte absolvovať, aby ste boli pripustení k ďalšiemu, ktorý na neho nadväzuje), takže v pohode. Nakoniec sa stal zázrak. Tieto naše "zbierky" sme mali na cvičeniach prezentovať pred ostatnými, a to mal byť okrem asi dvoch písomiek náš zápočet. Na mňa a na moje "kolegyne" sa nedostalo. To preto, lebo pri tabuli profesorka "dusila" jednu babu, čo mala ekológiu. Na konci hodiny nám povedala, že sme všetci pripustení ku skúške, že ona vidí, ako reagujeme na hodinách. Takže tie nervy, čo som kvôli tomu mala, boli vlastne zbytočné. To vie človeka poriadne nasraťSmějící se. Na skúšku z tohto predmetu som sa bola vlastne pozrieť, nemala som silu sa už do toho viac pozerať. A na svoje vlastné prekvapenie som to dala, a dokonca na DSmějící se. Za to sa tej profke teraz musím jednoducho zdraviť.
Chémia 1 bola vlastne klasická anorganická chémia, ktorú som mala aj na strednej. Každý týždeň sme robili labáky, ktoré boli v podstate stále o tom istom, len s inými chemikáliami. Na každom labáku sme písali takú malú písomku. Labáky, písomky + (dobrovoľná) písomka v zápočtovom týždni sa nám započítali a prirátali k záverečnému hodnoteniu. Navyše sme pred skúškou dostali zoznam otázok, ktoré sme si vypracovali a naučili sa to. Toto bola taká pohoda - lahoda skúška.
Oproti ostatným som mala jednu veľkú výhodu. V BA som úspešne absolvovala predmet Cytológia. V polovici novembra(som zaspala dobuSmějící se) som si Cytológiu v PO dala uznať a mala som o skúšku menej. Na prednášky som aj tak nechodila, lebo boli v štvrtok ku večeru, radšej som chodila na skorší bus domovSmějící se.

Všeobecný pedagogický základ bolo vlastne štúdium psychológie. Čakala som, že skúška z Všeobecnej a vývinovej psychológie bude dosť "hard-core", ale vymákli sme skvelé otázky, + mi pomohlo aj to, že sme si opakovali ešte pred skúškou rozdiel medzi pocitmi a citmi, či také čosi. A samozrejme, že netreba podceniť ani skvele napísané malé písomky na začiatku každého seminára + jedna veľká.
Biológia detí a dorastu mi spôsobovala zo všetkých predmetov v ZS asi najviac vrások a starostí. Úpenlivo som sa modlila, aby sme mali v pohode otázky a stalo sa. Ono to bol celkom zaujímavý predmet, okrem iného sme brali aj to, ako by mali byť rozmiestnené lavice a stoličky v triedach, ako by mali byť orientované a tak. + nás docent dôrazne upozorňoval, aby sme ako budúci učitelia nikdy nepreťahovali hodiny aj na úkor prestávok. Ono je to síce pekné, ale v našich školách je to nereálne. Mne osobne sa bežne stávalo, že sme mali hodinu aj cez prestávku, dokonca sme prišli rovno o celú prestávku. A hneď za tým nasledovala ďalšia hodina. No ale čo už. Ja sa to budem snažiť dodržiavať.
Asi najzbytočnejší predmet boli Základy Filozofie. Nikto by tam nechodil, lebo to bolo neskoro večer a ešte aj prednáška. Ibaže sa aj na prednáške robila prezencia. Takže bola vždy hojná účasť. Ja som sa uliala len raz pred "dušičkami", aj to má spolužiačka, ktorá má tú istú kombináciu, zapísalaSmějící se. Ujo docent nás vyslovene upozornil, aby sme na zápočet prišli slušne oblečení. Teda upozorňoval hlavne chalanov, pretože očakával, že my dievčatá vieme, čo sa patríSmějící se. Pred zápočtom kolovali také reči, že nie je dôležité to, ČO NAPÍŠETE, ale KOĽKO TOHO NAPÍŠETE. Vraj niektorí, len aby zaplnili dvojhárok, písali aj receptySmějící se, a dali to. Myslím, že som to mala celkom obstojne napísané. Aj som si dala dosť záležať na učení. Ale aj tak mi to bolo prd platné. Dostala som D, a pritom mi chýbali len 3 otázky z asi 16 a písala som aj latinské varianty, ktoré ujo docent spomínal v súvislosti s A. A boli ľudia, ktorí mali len 3 otázky a tiež to dali. Z toho sa dalo vydedukovať, že tie reči, ktoré kolovali, boli naozaj pravdivé. Ujo docent to zrejme opravoval tak, že náhodne rozdelil písomky na kôpky, a kto mal šťastie, dal to. Kto nie, mal proste smolu.

Skúškové po ZS bol taká skúška ohňom. V BA som to vzdala práve po ZS. Ale keď som prekonala ten "zakliaty" ZS, bolo to v pohode. Po skúškach zo zimného semestra mi ostal nejaký týždeň voľna na to, aby som zregenerovala a pripravila sa na letný.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama